Preskočiť na obsah

City – emócie

Z časti prevzaté z WIKIPÉDIE

Emócie sú psychologické procesy, zahrňujúce subjektívne zážitky pohody a nepohody, previazané s fyziologickými zmenami (zmena srdečného rytmu, zmena rýchlosti dýchania), motorickými prejavmi (mimikagestikulácia), zmenami pohotovosti a koncentrácie. Vyvolávajú a ovplyvňujú tak ďalšie psychologické procesy.

Emócie sú evolučne staršie ako rozumové správanie, preto sú ich prejavy silnejšie a ťažšie ovplyvniteľné. Pomerne ľahko sa prenášajú na druhých ľudí (panikaplač na pohreboch, neutíšiteľný smiech a pod.). Silné emócie môžu poškodiť zdravie alebo spôsobiť smrť. Dlhodobé pôsobenie určitej emócie môže viesť k zmenám zdravotného stavu.

Vlastnosti emócií

  • subjektivita – na rovnaké situácie môžu rôzni jedinci reagovať rôznymi a rôzne intenzívnymi emóciami (napr. strach alebo hnev). Pokiaľ niekto reaguje výrazne odlišnými emóciami ako ostatní, spravidla k tomu dochádza z dôvodu intoxikácie (alkohol, drogy), poškodenia mozgu alebo duševnej choroby; pokiaľ sa u niekoho nedostavujú emócie, hovoríme o apatii, ľahostajnosti.
  • spontánnosť – sú spúšťané samovoľne, s nízkou možnosťou ich ovplyvnenia rozumom.
  • predmetnosť – vzťahujú sa ku konkrétnemu zážitku (tým sa líšia od nálady, ktorá je nezacielená).
  • aktuálnosť – emócie sa odohrávajú bezprostredne, okamžite.
  • polarita – emócie možno vymedziť na pozitívne a negatívne. Len niekedy sú nevyšpecifikované, ambivalentné (napr. príjemný strach)
  • vplyv na pamäť – emocionálne stavy majú vplyv na pamäťové procesy. Pokiaľ je nejaký údaj spojený s určitou emóciou (pozitívna i negatívna), jedinec si ho ľahko zapamätá. Veľmi silná emócia môže schopnosť zapamätávania naopak znížiť (hnev, zľaknutie sa).

Funkcie emócií

Pôvodný zmysel emócií je príprava jedinca k adekvátnej reakcii na konkrétny zážitok. Okrem toho vedú emócie ku vštiepeniu si zážitku. Napríklad strach má pripraviť na nebezpečenstvo a vtlačiť danú situáciu do pamäti ako nebezpečnú. Emócie vedú k vymedzeniu a hierarchizácii hodnôt, vytvoreniu schopnosti sebaregulácie.

Rozdelenie emócií podľa charakteru

Emócie možno podľa z evolučného veku rozdeliť na základné a vyššie. Základné emócie sa vyskytujú nielen u všetkých národností a kultúr, ale z veľkej časti aj u vyšších živočíchov. Následné jednanie a mimika sú z časti vrodené (smiech, plač). Presné vymedzenie základných emócií sa u rôznych autorov líši.

Primárne emócie

  • opovrhnutie – reakcia na prostredie či osobu
  • strach – reakcia na nebezpečenstvo
  • hnev – reakcia na prekážku alebo nepriateľa
  • radosť – reakcia na zisk alebo úspech
  • smútok – reakcia na stratu hodnoty alebo neúspech
  • dôvera – reakcia na priateľstvo alebo čestné správanie
  • znechutenie – reakcia na nepríjemnú vec alebo situáciu
  • očakávanie – reakcia na neznámu alebo neistú situáciu
  • prekvapenie – reakcia na nečakanú situáciu

Sekundárne emócie

  • intelektuálne – zamerané na prekonávanie prekážok a problémov
  • cit pre pravdu
  • zvedavosť
  • frustrácia z nepochopenia
  • morálne – vystupujú vo vzťahu k morálke spoločnosti

Citové vzťahy

Kombináciou určitých emócií sa vytvárajú zložitejšie väzby na ostatných jedincov, ktoré nazývame citové vzťahy. Sem patrí predovšetkým láskapriateľstvonenávisťnepriateľstvozávisťpohŕdanie a opovrhnutieodpor a štítivosť.

Pozri aj

Použitá literatúra

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Emócia
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Emócia

Powered by BetterDocs