Vítam vás, ako autor týchto textov v oblasti najčistejšej, vedecky podloženej medicíny, ponúkajúcej záujemcom o zasvätenie nezvyčajným a neočakávaným možnostiam v starostlivosti o zdravie.
„Ak čítate túto stránku, najskôr ste ešte nezomreli na niektorú z chorôb, ktorej vznik súvisí so zvýšenou hladinou homocysteínu (ešte nezomreli, ale vaše riziko je oveľa väčšie, než si vôbec viete predstaviť). V súčasnosti umiera nešťastne mnoho mladých ľudí na choroby podmienené homocysteínom a iná časť ľudí sa kvôli nemu vôbec nenarodí, alebo skončí ako potrat a ďalšia časť sa síce narodí, ale s vrodenou poruchou napríklad metabolizmu, alebo imunity, či dispozíciou k leukémii……“
To sú voľne reprodukované úvodné slová Dr. Jonathana V. Wrighta, lekárskeho riaditeľa kliniky Tahoma v Rentone, Washington, v predslove ku knihe The H Factor Solution autorov Braly a Holford. Dr. Wright v nej vymenuje len malú časť problémov z tých, ktorými homocysteín postihuje človeka a jeho zdravie. Kniha predstavuje vo svojom úvode molekulu HOMOCYSTEIN (ďalej Hcy) ako najlepší jednoduchý ukazovateľ vášho osudu: Vopred vám napovie či budete žiť dlho, alebo ak zomriete mladí. Kniha tiež obsahuje rady ako pridať k vášmu životu 20 rokov a ako pridané roky naplniť plnohodnotným životom, v ktorom nie je miesto pre civilizačné choroby (CCH).
Predchádzajúce slová vzbudzujú dojem, že sa Dr. Wright pokúša priblížiť čitateľom objav elixíru života, za ktorý by v stredoveku vyvažovali jeho autora zlatom. Nejde o dojem. Využívanie objavu Hcy na udržiavanie jeho nízkej hladiny a tým zabezpečenie potrebnej dodávky metylových skupín (-CH3) bunkám a tkanivám je biochemickou podstatou stavu „well-being“ = skutočnej životnej pohody. Jej popis je podobný tomu, čo si človek môže predstaviť ako vysnívané pôsobenie elixíru mladosti. Vo vzťahu k Hcy je to stav v ktorom má človek trvalo zreteľne vysokú úroveň energie, emočnú rovnováhu, bystrú myseľ, túžbu po podporení svojej fyzickej zdatnosti, keď pociťuje potreby svojho tela a všetko čo zvyšuje jeho fyzické, mentálne a emocionálne zdravie a čo je jeho potrebou v každej chvíli. To všetko si možno transformovať do slov, ktorými WHO definuje zdravie ako stav fyzickej,
Dnes je to inak a možno sa hodí hovoriť o ukradnutom sne: Objav, ktorý skutočne nemá ďaleko od nájdenia elixíru života, nepriniesol jeho americkému autorovi (Kilmer McCully) zlato, ale ústrky. McCully bol vytlačený do ústrania, aby nekazil rozbiehajúci sa obchod s liekmi. U nás nie je situácia lepšia, než bola pred 30 rokmi v USA. Skôr je to naopak. Aj českej starostlivosti o zdravie vládnu záujmy farmaceutického priemyslu a silne prevažujú nad záujmom pacientov.
Záujem farmaceutických firiem je možné definovať ako snahu vytvárať maximálny zisk pri predaji liekov s obmedzením starostlivosti o zdravie pacientov. Preto výrobcovia liekov nechcú pripustiť, aby sa občania a radoví lekári dozvedeli pravdu o tom, ako veľmi by sa využitím utajovaných poznatkov o príčine civilizačných chorôb (CCH) a Hcy dalo zlepšiť zdravie. Zlepšovanie zdravia, upevnenie zdravia pred chorobami alebo úplné vyliečenie chorôb, sa farmaceutickým firmám nehodí. Pre nich má cenu len chorý človek – pacient, ktorý je dlhodobým odberateľom ich liekov. Teda nie ohľad na potreby pacientov, to znamená ich vyliečenie, ale zabezpečenie čo najväčšieho odbytu liekov je hybnou silou dnešného zdravotníctva.
Tejto potrebe je prispôsobené aj zloženie a účinnosť liekov. Nie je možné nájsť iný dôvod, prečo sa účinok liekov nezameriava na príčinu choroby. Je to šikovné využitie faktu, že procesy, ktoré sú podstatou choroby, pacient nevníma. Namiesto zasahovania do príčiny choroby lieky potláčajú len niektoré z pacientovi nepríjemných príznakov. Pacient to pociťuje ako pozitívny účinok lieku, ale netuší, že podstata choroby, ktorá ho vie aj ohroziť na živote, zostáva nedotknutá. Stáva sa tak „vďačným“ dlhodobým odberateľom lieku s nenaplneným prianím zbaviť sa choroby.
Nad týmito informáciami nemôže väčšina pacientov pochopiť ako je možné, že vedľa seba existuje táto realita a objav príčiny CCH, ktorý zdravotníctvo nevyužíva. Môžu vedľa seba existovať len preto, že sa objav podarilo ututlať pred laickou aj lekárskou verejnosťou. Dá sa len povzdychnúť nad tým, že tak zostáva utajený jeden z najvýznamnejších objavov v histórii medicíny. Desivé je, že na tomto utajovaní sa aktívne podieľajú predovšetkým značne renomovaní lekári ozdobení mnohými titulmi. Do tejto úlohy sa dostali po nájazdoch dílerov farmaceutických firiem, ktorí ich potrebovali získať za propagátorov svojich liekov.
Ďalšou úlohou „nakúpených“ lekárskych špičiek bolo chrániť odbyt patentovaných liekov, vyrobených farmaceutickou syntézou, pred nebezpečnou konkurenciou prirodzených liečebných postupov, prírodných liečiv a potravinových doplnkov. Túto úlohu sa im voči Hcy skoro podarilo splniť. Dezinformáciami a bagatelizáciou významu sa podarilo odviesť pozornosť radových lekárov preč od poznatkov o Hcy a pripútať ich pevnejšie k predpisovaniu chemických liekov. Preto pacient, ktorý sa o Hcy dozvedel a chce od svojho lekára, aby mu potrebné vyšetrenie zaistil, naráža na nepochopenie a odmietanie.
Sám som mal to šťastie, že sa mi podarilo vyhnúť sa takému osudu. V roku 1993 som začal mať pochybnosti o správnosti a platnosti cholesterolovej teórie aterosklerózy. Hneď na to v roku 1994 som narazil na McCullyho objav a jeho homocysteínovú teóriu o príčinách aterosklerózy a chorôb srdca a ciev (KVO = kardiovaskulárne ochorenie). Jeho teória vysvetľovala oveľa lepšie, to znamená logickejšie, než cholesterolová teória, tie isté javy pri rozvoji aterosklerózy a vzniku KVO.
K týmto informáciám som sa dostal ešte pred začiatkom utajovania tohto nového smeru medicínskeho poznania. Vďaka tomu som mal možnosť zoznámiť sa so základmi objavu a prvotnými experimentmi, ktoré sú nezabudnuteľné: dezintegrácia rastu buniek v tkanivovej kultúre po pridaní Hcy a obnovenie ich normálneho rastu po pridaní vitamínu B6. Predstava týchto účinkov je základ poznatkov o Hcy a nemožno ju zmazať vymyslenými dezinformáciami. Bohužiaľ ju nemajú lekári, ktorí sa o Hcy dozvedeli neskôr a už len sledujú hromadenie poznatkov, ktoré k objavu patria. Bez znalostí výsledkov základných pokusov sa stávajú ľahkou obeťou dezinformačných snáh lekársko-farmaceutickej lobby.
S pribúdajúcimi poznatkami boli stále zreteľnejšie obrysy významu tohto objavu pre zdravie. Čoskoro začalo byť zrejmé, že sa blíži chvíľa, kedy množstvo informácií o Hcy prekročí hranicu sledovateľnosti a začne sa strácať ich prehľadnosť. To bola chvíľa, kedy bolo treba poznatky zhrnúť a zovšeobecniť. Nikto z vedcov sa k tomu nemal, preto som sa tejto úlohy ujal pod zastrešením Zväzom pacientov SR. Veľkú výhodu som mal v tom, že s metódou zovšeobecňovania som bol oboznámený. Prácu sa podarilo dokončiť v roku 2001 a výsledky sme ponúkli Ministerstvu zdravotníctva a Českej kardiologickej spoločnosti na zoznámenie a využívanie. Obe inštitúcie výsledky odmietli napriek zdôrazneniu, že ide o predstavenie nájdených prírodných zákonov, ktoré platia nezávisle od vôle človeka.
Dnes je nad slnko jasná absurdnosť ich vtedajšieho počínania: Objav nepatrí medzi záhady, pri ktorých nie je jasné komu problém patrí. Základné poznatky o Hcy, jeho biochémii a zapojenie do ďalších fyziologických procesov ho zaraďujú medzi základné poznatky medicíny, ktoré sa učia na úrovni prvých dvoch ročníkov jej štúdia. Porucha v chode biochemických procesov a jej následky majú byť predmetom patologickej fyziológie a patológie, ktoré sa študujú v 3. ročníku lekárskych fakúlt.
Zvládnutie analogických poznatkov, ktoré sa na fakultách učia desiatky rokov, je podmienkou, ktorej splnenie musí medik preukázať pri skúške, aby mohol pokročiť k ďalšiemu stupňu štúdia. Za absurdné treba označiť skutočnosť, že poznatky, ktoré by mali rozšíriť tieto základné medicínske znalosti študentov, nie sú predmetom povinnej výučby. Študentom tak chýba poznatkový základ pre kauzálne liečenie a účinnú prevenciu CCH. Rovnaké poznatky postrádajú lekári v praxi, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu ich práce a zdravotný stav pacientov, ktorí sa im zverujú do starostlivosti.
Znalosti alebo neznalosti popisovaného nového úseku medicíny je potrebné vyhlásiť za elementárne, pretože majú značný vplyv na zdravie, a pacienti naň niekedy doplácajú aj životom. Elementárna neznalosť významu Hcy ale nebráni lekárom, aby vstupovali do diskusie na tému Hcy a vyjadrovali k nemu pri rôznych príležitostiach, aj voči pacientom, svoj negatívny postoj. Títo lekári si vôbec neuvedomujú, že medzera v ich vedomostiach sa podobá mnohoprúdovej diaľnici a že preto vyzerajú smiešne, keď s vážnou tvárou tvrdia, že medzi lekármi nie je potrebný konsenzus na to, aby sa poznatky mohli aplikovať u pacientov.
Mnohí lekári sa pustili do bagatelizácie významu Hcy a dezinformovania o poznatkoch, ktoré s Hcy súvisia, podobne, akoby išlo o liek konkurenčnej firmy. Možno názornejšie je porovnanie so snažením uličníkov, ktorí sa na streche kôlne snažia odlamovaním vetvičiek zničiť to, čo im tienia a nepozrú sa dole, aby si uvedomili pevný kmeň a korene jablone, ktorú nepohnú. Tak totiž vyzerá snaženie kardiológov a internistov, ktorí chcú postaviť lekára pred čestný tribunál Lekárskej komory s odôvodnením, že poškodzuje pacientov keď hypertenziu, zvýšený cholesterol, alebo začínajúcu cukrovku nelieči „lege artis“ – to znamená s použitím chemických liekov, ktoré sami odporúčajú.
Tu treba pripomenúť, že situácia v zdravotníctve dovoľuje, aby sa zišla akákoľvek skupina lekárov, ktoré spája záujem na províziách za odbyt určitých liekov a vyhlásila liečebný postup s užitím týchto liekov za metódu „lege artis“. Do tohto ich rozhodnutia im nikto z lekárov nebude hovoriť, aj keď by bolo známe dosť vážne poškodzovanie pacientov vedľajšími účinkami týchto liekov. K spomínanému vzorcu patrí aj chemoterapia nádorov, ktorú onkológovia nedopĺňajú známymi prírodnými prostriedkami na zmiernenie jej nepríjemných i nebezpečných vedľajších účinkov. Pri chemoterapii sa dá domnievať, že to nemusí byť z neznalosti, ale možno preto, že tieto, v porovnaní s chemoterapiou lacné potravinové doplnky, zlepšujú jej konečný liečebný efekt. Možno si predstaviť, že môžu byť lekári, pre ktorých znamenajú provízie za opakovanú aplikáciu chemoterapie viac,
Striktné odmietanie využívať poznatky o Hcy začína byť neklamnou vizitkou príslušnosti k lekársko-farmaceutickej lobby. Jej doterajším dielom je vylúčenie informácií o Hcy zo štúdia lekárstva aj z postgraduálneho vzdelávania lekárov. Táto umelo vytvorená medzera vo vzdelaní lekárov spôsobila, že lekári netušia možnosť liečiť u CCH ich príčinu, čo v medicíne nazývame kauzálnym liečením. A práve nekauzálne liečenie je jednou z najväčších chýb nášho súčasného zdravotníctva. Ide o chybu, na ktorú pacienti doplácajú nielen ekonomicky ale aj zdravotne.
Predchádzajúce odseky objasnili ako sa veci majú a čo od koho možno v zdravotníctve očakávať. Opísaná zlá situácia potrvá pokiaľ sa informácie popisované v ďalších kapitolách nestanú pravidelnou súčasťou starostlivosti o zdravie. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že budú úspešné snahy Zväzu pacientov, aby pripravovaná reforma zdravotníctva priniesla v tomto smere zlepšenie. Vyhovme aspoň prianiu tých občanov, ktorí si želajú vyhnúť sa ochoreniu upevnením svojho zdravia súkromnou usilovnosťou. Rovnako silné je pacientské prianie: keď už ho postihne choroba, tak sa z nej rýchlo a čo možno úplne vyliečiť. Kvôli týmto prianiam prikročme k odtajneniu objavu príčiny CCH.
Po vykonanom zovšeobecnení má objav príčiny CCH túto charakteristiku: Ukazuje nedostatky alopatickej medicíny a predovšetkým mieri prstom na jej nekauzálne liečenie. Ide o poznatky o prírodných zákonitostiach, ktoré ani čiastočne nepatria do alternatívnej medicíny. Na rozdiel od oboch menovaných a proti sebe stojacich smerov umožňuje objav príčiny CCH ich kauzálne liečenie a účinnú prevenciu.
Podstatou objavu je zistenie, že v ľudských bunkách vzniká porucha metabolizmu v procesoch, ktoré sú základom života. Jej závažnosť môžeme zisťovať aj v SR stanovením hladiny Hcy v krvi. Hcy je pre človeka nebezpečný dvakrát: jednak svojou toxicitou a druhýkrát obmedzením dodávky substancií potrebných pre syntézu bielkovín (-CH3 = metylovej skupiny). Akonáhle sa Hcy nahromadí v krvi, dochádza k sčítaniu oboch účinkov ak narušeniu mnohých ďalších biochemických procesov a tým k poškodeniu tkanivových štruktúr a ich funkcií. To už sa poškodenie stáva zjavným a dostáva meno niektorej z chorôb, ktoré patria medzi CCH.
Tak vznikajú ochorenia počnúc infarktom a mozgovou príhodou, cez Alzheimerovu chorobu, depresie, nádory až po osteoporózu a medzi nimi je mnoho ďalších. Výskyt všetkých týchto chorôb v posledných 50 rokoch sa zvyšuje. Ich nárast je spojený so zmenami skladby stravy, ktoré so sebou nesie rozvoj civilizácie. Je známy úplne konkrétny deficit niekoľkých vitamínov, od dostatočného prísunu zo stravy do buniek závisí premena vznikajúceho Hcy na neškodné látky. Tento deficit sa trvalo prehlbuje.
Tieto poznatky sú staršieho dátumu, ale o ich platnosti nie je pochybnosť. V úvode citovaná kniha priniesla ďalšie poznatky o každodenných prejavoch vyššej hladiny Hcy a poruchy metylácie v podobe stavov popísaných v úvode. Bežne im nevenujeme pozornosť napriek tomu, že signalizujú pripravujúce sa ohrozenie zdravia a už v danej chvíli narúšajú naše sociálne vzťahy.
Kniha zoznamuje čitateľov s tým, že výskum Hcy sa vo svete rozvinul do šírky, ktorá nemá obdobu v iných úsekoch lekárskeho výskumu. Počet výskumných prác k heslu Hcy prekročil ďaleko 10.000. Tiež využívanie poznatkov o Hcy sa v USA av ďalších krajinách výrazne rozširuje. ČR je jedna z krajín, kde sa lekársko-farmaceutické lobby ešte darí držať objav príčiny CCH pod pokrievkou. Preto sa poznatky viazané k tomuto objavu v SR zatiaľ nevyužívajú ani pri liečení CCH, ani v prevencii na zlepšenie zdravia obyvateľstva.
Pred desiatimi rokmi sme vo Zväze pacientov očakávali, že české zdravotníctvo príjme s nadšením objav ihneď, ako ho dostane na zoznámenie. Negatívny prístup sa nezmenil ani po zovšeobecnení, u ktorého mnohí lekári nepochopili ako a prečo sa robí. V tom čase začali narastať ekonomické problémy zdravotníctva. Ponúkala sa možnosť využiť objav na radikálne zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva, a tak začínajúce ekonomické problémy odstrániť. Zdravotníctvo návrh neprijalo a médiá ho odmietla pod rôznymi zámienkami zverejniť. Začala vznikať zbierka najrôznejších „prečo nie“.
Dnes je zoznam protiargumentov a námietok asi už konečný a dôležité je, že ani v jednom prípade nemajú vedecké opodstatnenie. Podarilo sa zachytiť aj zámerne vyrobené dezinformácie, ktoré majú zmiasť lekára a odviesť ich od využívania objavu. Naopak, bol zaznamenaný úspech pri dešifrovaní a znázornení dôkazu, že podávanie potrebnej zmesi vitamínov znižuje riziko infarktu a ďalších KVO o 62%. Takú účinnosť nemá žiadny liek vyrobený syntetickou cestou. Účinnosť najmodernejších statínov (lieky znižujúce cholesterol) na zníženie rizika KVO je okolo 20%.
Aplikácia ďalších poznatkov, ktoré vyplynuli zo skúseností získavaných v poradni, alebo tých, ktoré prináša v úvode citovaná kniha, prispieva k ďalšiemu zvýšeniu účinnosti nových postupov. Účinnosť je dnes taká, že prestáva byť nadsadením, že lekárska veda poskytla ľuďom elixír života, alebo elixír mladosti. Nejde o „večný život a večnú mladosť“ ako si predstavovali v stredoveku. Ide o racionálne využívanie poznatkov, ktoré človeku umožnia využívať celú dĺžku života, ktorú má predurčenú v génoch.
Dnes kráti život neznalosť, ktorá umožňuje uplatnenie mechanizmov rozvoja CCH. Tie, pri doterajšej úrovni starostlivosti o zdravie, človeka patrične potrápia a potom predčasne zahubia. Osvojenie základných poznatkov o Hcy umožní každému aby sa dožil pokročilejšieho veku, než je dnes bežné. Ponuka vedy je predĺženie života o 15 – 20 rokov. Dôležité je, že sa v rokoch dožívaných navyše takmer nestenčia mentálne schopnosti a zostane dostatočne zachovaná fyzická zdatnosť.
Nové informácie a nájdené dôkazy pomohli pripraviť celú teóriu na praktické využívanie. Podrobnejšie informácie o Hcy ao CCH, u ktorých bol prinesený dôkaz súvislosti medzi ich vznikom a vyššou hladinou Hcy, sú na týchto webových stránkach. Prvé kapitoly vysvetľujú čo je to Hcy a prečo dochádza k nárastu CCH. Ďalšie sú spracované v tematických okruhoch podľa príslušnosti ku klinickým odborom. Iným zdrojom informácií o Hcy a CCH sú knihy „Ako pomôcť telu, aby sa vyliečilo samo“ a „Homocystein kľúč k zdraviu“ (autor oboch K. Erben, distribuuje SinCon). Prvá menovaná kniha je určená laikom, druhá je pre lekárov. Bližšie informácie o vyšetrovaní Hcy a poradenstve k CCH je v kapitole č. 11. na týchto stránkach.
