Počas troch rokov od napísania predchádzajúcej kapitoly („Pred ľuďmi sa utajuje…..“), sa udialo mnoho vecí, ktoré by sa mal dozvedieť každý, kto chce začať riešiť svoje zdravotné problémy. Po prvé: mnohonásobne sa zvýšil záujem o poradenstvo k civilizačným chorobám (ďalej CCH). Obrovský podiel na náraste počtu pacientov objednávajúcich sa do poradne majú videonahrávky urobené v rokoch 2013 a 2014 a umiestnené na stránkach videotelevízie Cesty k sebe („Biochemické zdravie I a II, „Prevencia civilizačných chorôb“ a nahrávka prevzatá z YouTube, natočená v Divadle Kampa s Jaroslavom Duškom). Videonahrávky obsahujú aj výklad toho, čo je to Hcy.
Tiež sa spresnilo a sprísnilo hodnotenie tých, ktorí sa zjavne stavajú proti prianiu ľudí tešiť sa z čo najlepšieho možného zdravia, ktoré je možné získať s využitím vrcholných výsledkov, aké sa lekárskej vede podarilo dosiahnuť. Ťažko odporovať tomu, že práve objavenie príčiny vzniku CCH je týmto vrcholným výsledkom. To len lekársko-farmaceutická lobby sa stále snaží predstierať, že k žiadnemu takémuto objavu nedošlo a že tu boli len nejaké pseudovedecké výkriky kamsi do tmy, ktoré sa nenaplnili. Vývoj ale ide na opačnú stranu, než si títo lobbisti želajú: namiesto zabudnutia na existenciu Hcy, sa chystá spresnenie práva občana na zdravie v zmysle popísanom v prvej polovici tohto odseku. A ruka v ruke s kvalitatívnym spresnením práva na zdravie ide odsúdenie tých, ktorí občanom toto právo odopierajú svojím počínaním.
Nárast záujmu o prevenciu CCH a ich kauzálne liečenie bol taký veľký, že v našej poradni neúmerne narástli čakacie doby. Prikročili sme k riešeniu, ktoré vychádzalo z návrhu jedného z pacientov: „………tak si urobme „Paralelnú starostlivosť o zdravie“ (PPoZ)!! Jeho nápad vyšiel z konštatovania, že nemožno nájsť spôsob, ako prinútiť Ministerstvo zdravotníctva (éra ministrov Julinek – Heger) k rokovaniu o možnosti poskytnúť túto starostlivosť o zdravie všetkým občanom a zároveň využiť existujúci objav príčiny vzniku CCH na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a tým k obrovským úsporám finančných prostriedkov, ktoré spotrebúva starostlivosť o zdravie v segmente CCH.
Pôvodná predstava o PPoZ prekonala pod tlakom nárastu počtu pacientov, ktorí si priali vyšetriť Hcy, významnú modifikáciu. Vznikol systém detašovaných pracovísk pražskej poradne CCH, na ktorých poskytujú potrebné organizačné zabezpečenie na vyšetrovanie Hcy i základné poradenstvo, preškolení laici. Laikov bolo možné úspešne zapojiť do vznikajúceho systému vďaka jednej zásadnej a jedinečnej odlišnosti od práce lekárov v ordináciách. Táto odlišnosť zároveň charakterizuje rozdiel medzi činnosťou zdravotníctva riadeného MZ a PPoZ: Pokúsme sa rozdiel vysvetliť:
Lekári, ktorí pracujú v systéme starostlivosti hradenej zo zdravotného poistenia, liečia svojich pacientov prevažne symptomaticky. To znamená, že sa sústreďujú na predpisovaní liekov, ktoré potláčajú jednotlivé príznaky chorôb. K svojmu spôsobu liečenia nevyhnutne potrebujú prejavy choroby kvantifikovať, to znamená nejako určiť mieru závažnosti zisťovaných príznakov, pretože inak nemôžu určovať druhy a výšku dávok liekov.
Poradcovia v PPoZ, na rozdiel od lekárov, postihujú odovzdávanými odporúčaniami priamo vlastnú príčinu choroby. A tá je vždy a pri všetkých CCH rovnaká bez ohľadu na stupeň rozvinutia ktorejkoľvek z nich. Stačí uplatniť pár poučiek, ktoré dostanú pri preškolení navyše k informáciám, ktoré získavajú z týchto internetových stránok. Výsledkom sú také zlepšenia zdravotného stavu pacientov pod vedením laikov, ktoré by som prial lekárom, odmeňovaným zo zdravotného poistenia. Výsledky liečenia CCH v oboch skupinách nie sú porovnateľné. V dôsledku rozdielnosti princípov liečenia nedosahujú lekári také výsledky, ako laici v PPoZ. Je to kruté, ale pravdivé a tým trochu dehonestujúce porovnanie. Je na lekároch, aby prejavili vôľu to zmeniť.
Objasnenie rozdielov medzi symptomatickým a kauzálnym liečením je významné odhalenie, za ktoré vďačíme poznatkom, ktoré do medicíny prinieslo objavovanie biochemických procesov metabolizácie Hcy a poznanie podstaty vznikania ich porúch, a potom aj ich dôsledkov. Zároveň je to časť objavu, ktorá najviac prekáža farmaceutickým firmám, pretože na základných biochemických procesoch dokumentuje podstatu neúčinnosť chemických liekov na vlastnú príčinu vzniku CCH. Tým poznatky z biochémie Hcy znižujú umelo nadnesenú úžitkovú hodnotu chemických liekov av ľuďoch klesá pocit, že tieto lieky potrebujú.
Namiesto snahy lekárov prejsť v liečení CCH na rovnaké princípy, aké využíva PPoZ, silnie protitlak lekársko-farmaceutickej lobby, ktorá sa snaží tento vývoj všetkými prostriedkami zabrzdiť a udržať bez poklesu odbyt chemicky syntetizovaných patentovaných liekov. Rast tohto odporu sa zdá byť úmerný k tomu, ako stúpa záujem verejnosti o kauzálne liečenie CCH ao prevenciu týchto ochorení. Ide teda zjavne o zisky farmaceutických firiem ak tomu o provízie lekárov, ktoré za túto službu dostávajú. Ekonomický profit tu vyostrene stojí proti záujmu občanov mať lepšie zdravie. Toto snaženie lobistov presiahlo spoločensky únosné medze, čím vyvolalo nutnosť toto počínanie odhaľovať a čoskoro asi dôjde aj na jeho postihovanie. Sú na to tieto konkrétne dôvody:
1. Lobbyisti sa prestali uspokojovať so snahami utajiť pred ľuďmi objav príčiny vzniku CCH a pokročili k zámernému vyrábaniu a šíreniu dezinformácií, ktorých cieľom je ľudí zmiasť a odradiť ich od zámeru nechať si vyšetriť Hcy a prijať opatrenia, ktoré im pomôžu chrániť sa pred postihnutím CCH , alebo sa z takéhoto ochorenia vyliečiť. Využívajú toho, že medicínsky nevzdelaní laici nie sú schopní medzi vierohodnými informáciami rozlíšiť dezinformácie, ktoré ich majú odradiť od účelného a systematického starania sa o svoje zdravie.
2. Že sú lobyisti v tomto snažení občas úspešní pozorujem z toho, že objednaný pacient niekedy nepríde do poradne bez ospravedlnenia a pri zavolaní sa nejapne vytáča. Na priamu otázku, či je dôvodom odstúpenia to, že narazil na pôvodné stránky Spoločnosti Sizyfos so zdôvodnením, prečo mi v roku 2007 udelila „Bludný balvan“, alebo na stránky Českej kardiologickej spoločnosti, ktorá text spolku Sizyfos ako jediná prevzala, často potvrdí, že to tak bolo.
V tejto chvíli je zrejmé, že lobyisti prekročili hranicu zákona a dopustili sa šírenia úplne vymyslených poplašných správ. Analýzy týchto správ ukazujú zhodne vo všetkých prípadoch ich dezinformačný charakter. Pri hľadaní vedeckých faktov, ktoré by tieto správy mali prinášať, naráža čitateľ iba na vyslovované názory, ktoré nemajú ani ten najmenší pravdivý vedecký základ. Ich autori spoliehajú na úkryt anonymity, keď svoje výroky prednášajú zo skrytu a až doteraz ich nemuseli verejne obhajovať.
Dôsledkom využívania možností anonymity na šírenie vymyslených lživých informácií je nevyberavé poškodzovanie ľudí. Domýšľajme dôsledky: Šírenou dezinformáciou sa jej autorom podarí odviesť od prevencie CCH ľudí, ktorí mali pred zasiahnutím dezinformácií šancu si zlepšiť a upevniť svoje zdravie. „Výrobcovia“ dezinformácií si vo svojej neznalosti pravdepodobne neuvedomujú dôsledky toho, že skutočne zabraňujú ľuďom využívať možnosť zastaviť procesy, ktoré vedú k prejavom CCH.
Je jedno, či ide o infarkt, Alzheimerovu chorobu, alebo rakovinu. Akonáhle sa niektoré z menovaných, alebo aj ďalších ochorení objavia u ľudí, ktorí mali pôvodne v úmysle prijať opatrenia, ktoré sú podstatou prevencie týchto ochorení, dopustili sa dezinformátori činu, ktorý sa pravdepodobne dá klasifikovať ako úmyselné poškodenie zdravia a je z tohto dôvodu žalovateľný.
3. Aby si ľudia mohli sami účinne chrániť svoje zdravie pred CCH, potrebujú si najskôr vytvoriť rezistenciu proti dezinformačným klamstvám. Predovšetkým potrebujú odložiť rešpekt, ktorý ich zväzuje keď zistí, že autorom je niekto s titulom docent alebo profesor. Spresnime si, že rešpekt k autoritám prislúcha len tým autorom vedeckých prác, ktoré prinášajú do medicíny pokrok, teda novinky. Texty, ktoré pred niečím varujú, napríklad pred konzumáciou vitamínov a minerálov, sú vždy podozrivé. Väčšinou ide o metódu „očkovania názorov“, ktoré majú usmerniť ľudí tam, kam to potrebuje záujem „tých v pozadí, ktorí písanie takýchto varovaní iniciujú. Všetky varovania treba ich najskôr starostlivo skúmať, než sa človek rozhodne im uveriť.
Odporúčam všetkým návštevníkom týchto stránok, laikom i lekárom, aby si vyskúšali, či pri čítaní dôvodov na udelenie Bludného balvanu, alebo pri zoznamovaní s odsudkami poznatkov o Hcy z pera prof. Herta (alebo inde pri prečítaní štúdie NORVIT), dokážu rozlíšiť pravdu od klamstiev a zámerných dezinformácií. Autori týchto textov vytvorili z pedagogického hľadiska výborný študijný materiál, na ktorom si čitateľ môže vycibriť svoj cit pre rozlišovanie pravdy od klamstiev.
4. Autori dezinformácií si pravdepodobne neuvedomujú, ako ľahko žalovateľné sú ich písomné prejavy. Toto neuvedomenie je asi dokladom neznalosti základnej problematiky av dôsledku tejto neznalosti potom aj neschopnosti doceniť dosah svojho počínania. Upozornenie v tomto bode nepíšem preto, aby si dezinformátori dali lepší pozor. Píšem je pre laikov, aby si uvedomili, že žiadne tvrdenie spochybňujúce význam Hcy pre ľudské zdravie nemôže byť pravdivé, pokiaľ nevychádza z poznatkov o biochémii Hcy ao narušení fyziologickej súhry dejov, ktoré sa na jeho metabolizme podieľajú.
To znamená, že akékoľvek izolované negatívne tvrdenie o Hcy je iba názor typu:“jedna pani rozprávala, na ktorý treba nebrať ohľad ani v prípade, že k podpisu bude pripojený titul doc., alebo prof..“ Ak má ktorýkoľvek čitateľ pochybnosti, ak text, na ktorý narazil je solídny, alebo dezinformačný, môže kedykoľvek večer zavolať a poradiť sa (linka 607 689 959 je v prevádzke v čase 20,30 – 22 hod. spravidla mimo pondelka).
5. Týmto tvrdením nemienim spochybňovať potrebu demokratickej diskusie aj k takej téme, ako je účasť poruchy metabolizácie Hcy na vzniku CCH, možnosti ich prevencie a kauzálneho liečenie. Bez takejto diskusie asi nemôže dôjsť k žiadnym veľkým zmenám v činnosti zdravotníctva. Táto diskusia by bola nesmierne potrebná, ak by bola riadená základným pravidlom: „nesmie do nej byť pripustený žiadny názor, ktorý nie je podložený vedecky fundovanými argumentmi!“.
Až doteraz k takejto k diskusii o Hcy nedošlo. Zatiaľ dochádzalo iba k publikovaniu odmietavých názorov, pri ktorých nehrozilo, že niekto bude vyžadovať ich zdôvodnenie. Prototypovo možno nájsť množstvo takýchto názorov v elaboráte prof. Herta na stránkach Sizyfos. O mŕtvych sa má písať dobre. U prof. Herta ale nie je možné pochovať s ním jeho názory, ktoré šíril s vehemenciou jemu vlastnou.
Je až zarážajúce, koľko docentov a profesorov, prevažne sa špecializáciu v kardiológii a príbuzných odboroch, dáva napospas hodnovernosť svojich titulov tým, že preberajú názory prof. Herta a pridávajú sa k oponentom homocysteínových teórií vzniku KVO a všetkých CCH. Čitateľ ich názorov by si mal uvedomiť, že títo lekári totiž nemali nikdy v živote šancu sa zoznámiť aspoň so zlomkom informácií zo základov poznatkov o Hcy, o poruchách jeho metabolizmu ao dôsledkoch týchto porúch. Len taká miera znalostí totiž oprávňuje sa k tejto problematike akokoľvek vyjadrovať.
6. Ak domyslíme možný cieľ ich vedecky sporného snaženia, opieraného výhradne o nepodložené názory, vyplýva z toho najpravdepodobnejšie tento záver: Títo lekári sa obrátili chrbtom k Hippokratovej prísade a prestali sa zaujímať o prospech pacientov. Namiesto toho sa sústredili na ekonomické výhody, ktoré im ponúkla spolupráca s farmaceutickými firmami. Usvedčenie týchto lekárov z príslušnosti k lekársko-farmaceutickej lobby s neznalosťou základných poznatkov o Hcy je jednoduché. Krátke preskúšanie, pri ktorom nezodpovedia ani najelementárnejšie otázky (Treba aký je biologický význam Hcy?)
V hodnotení z pohľadu pacientov a formovaní pacientskeho vzťahu k lekárom to potom znamená, že im takto aktívni lekári nechcú dopriať zdravie, ale naopak sa usilujú o to doviesť svojim snažením pacientov na cestu, na ktorých zostanú bez ochrany pred postihovaním CCH. Nie je preto prekvapujúce, že pacienti prestávajú vidieť v takto sa prejavujúcich lekároch svojich dobrodincov a ochrancov, ale kohosi nie práve priateľsky nakloneného, koho sa skôr treba obávať. Z týchto zmien vo vzťahoch lekári – pacienti a naopak asi pramenia incidenty s agresívnym konaním niektorých pacientov voči lekárom a ostatným zdravotníkom.
Aj bez týchto agresívnych epizód viditeľne vzniká situácia, v ktorej sa časť lekárov sama zaraďuje niekam, kde by asi dobrovoľne a po zrelej úvahe nechcela byť, a to v tábore verejných nepriateľov, teda na druhej strane barikády, než ktorú si pre seba vyhradili slušní ľudia . Je ku škode celého lekárskeho stavu, že sa časť lekárov pridáva nedomyslene k tomuto spoločenskému okraju. Lekári, ktorí sa sem sami zaradili, si neuvedomujú, že tu kvôli cudzím záujmom a svojej krátkozrakej účasti na týchto záujmoch, prispievajú k deleniu spoločnosti na MY a ONI.
7. Prečo hovoriť o krátkozrakosti: Preto, že vznik tejto situácie svedčí o tom, že títo lekári trpia základnou medicínskou neznalosti problematiky vzniku CCH. Tiež je dokladom nekvalitnej analytickej činnosti lekárov a ich predstaviteľov. A na tomto mieste je potrebné vysloviť jedno veľké KEBY………. Keby reprezentácia lekárov v LOK, ČĽK, ČLS JEP a jej odborných lekárskych spoločnostiach disponovala základnými poznatkami o Hcy, o zákonitostiach jeho metabolizmu a dôsledkoch porúch fyziologickej súhry týchto biochemických dejov a mala ich premyslené, a keby si na podklade týchto znalostí prepočítala, ako málo z verejných peňazí zo zdravotného poistenia by stačilo na zásadné zlepšenie zdravotného stavu českej populácie ako celku, potom by ktorákoľvek časť tejto reprezentácie dokázala určite a bez ďalšieho „keby“ spočítať rozdiel,
Každému lekárovi, ktorý sa do takýchto prepočtov pustí, sa zatmie pred očami vo chvíli, keď dôjde ku konečnej cifre približnej konečnej úspory. Miliarda sem, alebo tam tu nehrá žiadnu rolu. Usporená suma v prepočte na jedného lekára by umožnila také zvýšenie príjmu u všetkých lekárov od tých nastupujúcich po promócii, cez šéfov a ostatných lekárov v nemocniciach a súkromných praxách až po docentov a profesorov pred penziou, že by aj lekári v SRN so závisťou škúlili po možnosti mať tunajší plat. Z ušetrených prostriedkov by tiež bolo možné doplniť vybavenie pracovísk potrebnou technikou tak, aby každý pacient, ktorý to bude potrebovať, mohol byť ošetrený na špičkovej úrovni.
8. Predchádzajúcich sedem bodov prináša vysvetlenie toho, čo sa v zdravotníctve deje ao čom sa zatiaľ nehovorí. Tieto body približujú dôsledky a vyhliadky do budúcnosti, pri ktorých možno očakávať, že nás neminú napriek snahám o týchto problémoch nehovoriť. Hovoríme o sebe, že žijeme v slobodnej a demokratickej krajine, kde sa ctia ľudské práva. V tomto tvrdení je asi dosť veľký kus zveličenia, a to z týchto dôvodov: Žiadna z redakcií denníkov ani televízií, alebo rozhlasu v posledných desiatich rokoch neuverejnila ani jedinú informáciu, ktorá by mohla byť podnetom na diskusiu na témy, ktorá obsahuje 8 bodov tohto textu . Ak ide o cenzúru, alebo „len“ autocenzúru, to nech občanom oznámia šéfredaktori hlavných titulov.
Pretože riešenie problémov uvedených v bodoch 1. – 8. nie je v dohľade a občania majú slobodu voľby v tom, akú starostlivosť o zdravie si želajú, pokračuje rozvíjanie systému detašovaných pracovísk v PPoZ. Systém sa úspešne rozvíja v ČR aj na Slovensku. Zatiaľ bolo preškolených 67 ľudí a neustále sa hlási ďalší. Konečný počet detašovaných pracovísk nie je limitovaný a školitelia sú pripravení zvládnuť akýkoľvek počet záujemcov o túto činnosť.
Minister zdravotníctva SR dostal upozornenie, že sa mimo dosahu jeho možnosť riadenia rozvíja autonómna starostlivosť o zdravie, ktorá na rozdiel od zdravotníctva vie liečiť príčinu vzniku CCH a touto cestou tieto ochorenia úplne vyliečiť. Nebude dlho trvať a zlepšovanie zdravotného stavu občanov sa začne prejavovať v zdravotníckych štatistikách chorobnosti a úmrtnosti na hlavné sledované diagnózy.
Liečenie príznakov choroby, ktoré zdravotníctvo využíva, pôsobí iba povrchne ak úplnému vyliečeniu choroby neprispieva. Vyššie uvedené štatistické očakávania preto táto starostlivosť neovplyvnia. Rodí sa tu otázka: Ako dlho potrvá, kým konkurencia v PPoZ začne nášmu zdravotníctvu do tej miery vadiť, že prejaví ochotu diskutovať o využití know-how, ktoré predstavuje kauzálne liečenie CCH a ich primárna prevencia?
Ak sa pokúsime pripustiť, že popisované dianie má určitý význam, potom môže vzniknúť myšlienka, že v stávke je dnes ďalší vývoj zdravotníctva a jeho budúca podoba. Dosiahnutá úroveň vývoja medicíny, teda lekárskej vedy, umožňuje posunúť ťažisko lekárskych činností v segmente CCH od ich liečenie na ich primárnu prevenciu. Tento posun môže priniesť úspory na vyšetrovanie a liečenie CCH vo výške 10, 20, 50 i viac % podľa dôslednosti vykonania. Úspory by boli výrazne vyššie, než koľko dokáže zdravotníctvo rozumne minúť na svoj rozvoj. Ministra zdravotníctva by určite potešilo, keby namiesto minulého dotovania zdravotníctva od neho dostával peniaze späť do štátnej kasy.
Tiež by bolo záslužné prestať predstierať, že dosahovanie dnešnej akej aj vyrovnanosti v hospodárení zdravotníctva sa dosahuje inak, než zoškrtávaním a okliešťovaním toho, čo pacienti za svoje peniaze vkladané do zdravotného poistenia dostávajú. Skutočná racionalizácia je na dosiahnutých úsporách veľmi málo. Tým hlavným zdrojom sú opatrenia, ktoré v skutočnosti znamenajú zhoršovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Aj zdravotníctvo je súčasť verejného sektora, v ktorom sa presadzuje princíp neklamať si navzájom a neokrádať. Zdravotníctvo až doteraz pôsobilo dojmom, akoby sa ho požiadavky na ekonomickú transparentnosť a dobré medziľudské vzťahy vôbec nemali dotýkať. Zlepšenie v tomto smere pravdepodobne nenastane skôr, než sa podarí objasniť ako a koho zásluhou sa stalo, že farmaceutické firmy dosiahli taký stupeň nadvlády nad zdravotníctvom, že toto slúži v úplnom súlade s ich hlavnou potrebou: mať zabezpečený odbyt patentovaných chemicky syntetizovaných liekov. Nedá sa to predstaviť inak, než že politici z veľkých politických strán predali farmaceutickým firmám zdravotníctva v čase jeho transformácie k voľnému zaobchádzaniu podľa svojich potrieb. To je asi tá príčina, prečo s ministrami zdravotníctva nebolo až doteraz možné rokovať o uplatnení know-how,
Časť tohto know-how je obsiahnutá v nasledujúcich textoch na týchto stránkach. Pre tých, ktorí sa až doteraz pokúšali spochybňovať ich obsah je táto informácia: Obsah nasledujúcich stránok tvorí najdôležitejšie informácie z vedeckých prác o homocysteíne ao súvislostiach medzi poruchami jeho metabolizmu a vznikom jednotlivých CCH. Každá z preberaných prác predstavuje dôkaz sám o sebe. Z týchto dôkazov, ktoré sa úplne logicky preväzovali s inými dôkazmi, bolo na konci práce s prekladaním týchto prác a organizovaním získaných informácií možné dospieť k formulovaniu „Všeobecnej teórie vzniku CCH“ .
Tento súbor informácií dnes reprezentuje poznatky, ktoré sú rozptýlené vo viac ako 12.000 vedeckých prác. Ich spracovanie si vyžiadalo viac ako 3.000 hodín práce. S istotou možno tvrdiť, že nikto z oponentov nevynaložil ani stotinu tohto času na to, aby sa pokúsil aspoň čiastočne preniknúť do problematiky, ktorú som mal možnosť sústavne spracovať. Z toho vyplýva úplná vedecká nepodloženosť všetkých až doteraz vyslovených oponujúcich názorov.
Zástupne za všetkých verdikt predsedu redakčnej rady časopisu Praktický lekár, ktorým pred časom odmietol zverejniť prinesený text základné informácie o Hcy a jeho význame pre zdravie človeka približne týmito slovami: „Článok nemožno publikovať, pretože lekári zatiaľ nedospeli ku konsenzu, že Hcy má taký význam, aby o ňom bolo treba písať“. Až dnes je zrejmá absurdita tohto výroku, na ktorý by bolo vtedy primerané opáčiť otázkou: „Aký konsenzus nad problémom Hcy je možné čakať od lekárov, ktorí o ňom nevedia vôbec nič“?!?
Na záver tejto časti zopakovanie toho najdôležitejšieho: Verejná diskusia o Hcy, jeho význame v zdraví aj v chorobe je nevyhnutná, aby bolo možné pristúpiť k využívaniu týchto poznatkov v celej starostlivosti o zdravie. Účasť v diskusii je ale potrebné limitovať na ventilovanie iba tých názorov, ktoré je možné odprevadiť vedecky podloženými argumentmi!!
Doterajší oponenti by si zaslúžili vyčísliť počty zbytočných úmrtí len u samotných KVO, o ktoré sa zaslúžili tým, že v rámci predtým tolerovaných pravidiel mali možnosť uplatňovať úplne nepodložené a popravde vyfantazírované názory, ktorými sa, bohužiaľ, riadili tí, ktorí zodpovedajú za stav.
