Preskočiť na obsah

Homocysteín – mýtus, alebo objav, ktorý pôsobí pád starých mýtov?

Schoppenhauer sa vyslovil o prístupe k významným vedeckým objavom v tom zmysle, že najprv sú ignorované, potom zatratené a nakoniec búrlivo prijaté. Podľa toho a podľa reakcií odborníkov pôjde u homocysteínu (Hcy) najskôr o objav I. kategórie významnosti (t.č.v 2. štádiu vývoja podľa citovaného filozofa). Ale nepredbiehajme udalostiam, všetko ukáže čas.

Objavovanie významu Hcy začínalo nenápadne: Po roku 1962 priznali lekári tejto aminokyseline účasť na vzniku vzácne sa vyskytujúceho vrodeného metabolického ochorenia homocystinúrie. Po rozlúštení tejto hádanky prišiel Američan McCully s nápadom, že medzi patologicko-anatomickými nálezmi v cievnom riečisku u predčasne zomrelých mladých ľudí s touto genetickou poruchou a medzi zmenami v cievach starých ľudí je nápadná podobnosť.

Vypátral dôkazy, že vyššia hladina Hcy je spojená s rýchlejším rozvojom tepennej aterosklerózy a jej tromboembolických komplikácií a sformuloval homocysteínovú teóriu aterosklerózy. Lekári ju na veľkom stretnutí Univerzity v Massachusets v roku 1976 neprijali a ich odmietanie sa rozšírilo do Európy a trvá dodnes. Celá dizertačná práca by sa dala napísať o psychologických a filozofických príčinách tohto nezdôvodneného odmietania. Sú aj príčiny ekonomické, a tie sú zaujímavejšie ako dôvod prečo už s Hcy nepracuje celé zdravotníctvo a prečo sa tieto poznatky nevyužívajú na prospech desiatok miliónov ľudí na celom svete.

S ďalším postupom skúmania Hcy sa objavili práce, ktoré ukázali, že škodlivé pôsobenie vyšších hladín Hcy v ľudskom tele sa prejavuje aj v ďalších klinických odboroch mimo kardiológie. O tomto lekárskom odbore možno povedať, že Hcy odmieta ako jeden muž. V roku 2000 bol rozsah poznatkov taký, že bolo možné rozšíriť McCullyho teóriu vzniku aterosklerózy a formulovať homocysteínovú teóriu vzniku všetkých civilizačných ochorení (CCH). To je slovenský prínos tomuto výskumu.

Postupom času sa ukázalo, že nová teória predstavuje úplne konzistentný súbor perfektne logicky previazaných poznatkov, medzi ktorými sa neobjavil žiadny, ktorý by akúkoľvek časť novej teórie spochybňoval. Aj epidemiologické sledovanie a vývoj zdravotného stavu rôznych populácií dali novej teórii jednoznačne za pravdu. K tomu si treba ujasniť:

Postavenie akejkoľvek teórie vo vedeckej škále platných hypotéz vôbec nezáleží na vznášaných námietkach odporcov, pokiaľ im chýba podklad vo vedeckých argumentoch. Je zaujímavé sledovať, aký silný emocionálny náboj majú námietky odborníkov proti Hcy a teórii CCH ak tomu nulovú oporu v poznatkoch vedy. Naopak: postavenie teórie vzniku CCH je určené testovaním tvrdými dátami niekoľko tisíc vykonaných skúšok. Je len potrebné, aby každý, kto chce k teórii vzniku CCH diskutovať, z nich aspoň niečo poznal.

Publikované výsledky sú svedectvom o neotrasiteľne pevnej platnosti prírodných zákonov, ktoré rozhodujú v prípade CCH o tom, či človek ochorie, alebo zostane dlho zdravý. Rešpektovanie rovnakých zákonov je určujúce pre osud chorého človeka: či sa jeho stav bude aspoň stabilizovať, alebo sa dokonca vylieči, alebo naopak, že jeho ochorenie bude pokračovať a možno ho aj usmrtí.

Nejde o náhodu. Svoju perspektívu vývoja zdravotného stavu si každý môže nielen skontrolovať, dokonca si môže aj vybrať aká bude. Ako pomôcka mu poslúži na posúdenie tabuľka s grafickým znázornením vzniku a vývoja ľubovoľnej CCH. Do tabuľky si možno premietnuť účinnosť každého liečebne využívaného prostriedku. Projekcia účinnosti liekov, resp. cieľových miest, do ktorých zasahuje v bunkovom metabolizme ich pôsobenie, dovoľuje vopred určiť ich liečebné výsledky. Ľudstvo dostalo možnosť hodnotiť, či lieky pôsobia kauzálne, alebo symptomaticky.

Týmito lekárskymi termínmi rozumejme: postihuje liek príčinu (causa) choroby, alebo potláča len niektorý jej príznak (symptóm) a príčina zostáva nedotknutá? Lieky, ktoré pacienti vidia v regáloch lekární je zbytočné nálepkovať. Sú totiž len tri látky, ktoré sa po dodaní do tela môžu aktívne zúčastniť dejov premeny Hcy v jeho bunkách a na ich znalosti nie je nutná vysoká škola. Tieto tri vitamíny žiadna farmaceutická firma do svojich patentovaných liekov nepridáva.

Všetko súvisí s metabolickou poruchou, ktorá vzniká v ľudských bunkách pri nedostatku troch vitamínov: kyseliny listovej, B6 a B12, alebo v dôsledku poruchy v génoch. Výnimočne sa pri jej vzniku uplatňujú aj vonkajšie toxické vplyvy. Hlavná a najčastejšia príčina vzniku metabolickej poruchy je nedostatočná dodávka týchto mikronutrientov do buniek. Pri nej sa prerušuje metabolizácia vznikajúceho Hcy na ďalšie látky; Hcy sa hromadia v krvi a začne sa prejavovať ako toxická látka. Tento stav postihne v živote, skôr alebo neskôr, každého človeka, ktorý bunkám tieto vitamíny nedodáva. Preto sa oplatí hladinu Hcy sledovať a cieľavedome znižovať.

V poslednej dobe sa podarilo rozpoznať, že nezáleží len na množstve vitamínov, ktoré človek pozrie s potravou, alebo prehltne v tabletách. Ukázalo sa, že o hladine Hcy v krvi rozhoduje množstvo vitamínov, ktoré prejde stenou zažívacieho traktu do krvi az nej do buniek. Dôvodov, prečo stenou čreva prechádza niekedy iba malý podiel vitamínov, je viac. O veľkosti zábrany vstrebávania sa dá presvedčiť laboratórnym stanovením hladiny tejto škodliviny v krvi.

Hcy je potrebné vyšetrovať dvakrát v odstupe 6 týždňov. Prvé vyšetrenie nesmie byť ovplyvnené predchádzajúcim braním vitamínov, pretože má dať obraz o predchádzajúcom živote človeka a veľkosti jeho rizika bez ovplyvnenia poznatkami o Hcy. Ak človek splní túto podmienku, je možné u neho určiť po šiestich týždňoch užívania vitamínov ako účinkujú a podľa toho mu odporučiť ďalšie opatrenia. Nedočkavosť s predčasným užívaním vitamínov pred stanovením Hcy znemožní lekárovi hodnotiť spoľahlivo situáciu a poskytnúť pacientovi kvalitné rady a odporúčania. U osôb, ktoré začnú brať vitamíny bez vyšetrenia Hcy tiež nemá lekár možnosť rozpoznať aký podiel v poruche premeny Hcy hrá porucha v génoch a neodhadne ako ju kompenzovať.

Podstata objavu je, že spoľahlivý prívod troch vitamínov do buniek zabráni poškodzovaniu enzýmov, nadmernému vzniku voľných radikálov s poškodzovaním mitochondrií a väzivových vlákien, nedovolí zvyšovanie cholesterolu a zastaví tak rozvoj ďalších poškodení organizmu, ktoré vyúsťujú do pestrého zoznamu. Patria sem od infarktu, mozgovej príhody a ďalších chorôb srdca a ciev, cez Alzheimerovu chorobu, Parkinsonizmus, depresie a ďalšie neurologické a psychiatrické ochorenia, ešte nádory, únavový syndróm, reumatické ochorenia a osteoporóza. Viac o tom v jednotlivých kapitolách o Hcy na www.karelerben.cz.

Je logické, že rýchle vyliečenie vymenovaných a ďalších ochorení, alebo dokonca zabránenie ich vzniku, by vážne ohrozilo zisky celého farmaceutického priemyslu. V tom je ekonomický dôvod, prečo sa objav príčiny CCH a poznatky o Hcy nevyužívajú v celom zdravotníctve. Na obranu záujmov výrobcov liekov sa sformovala lekársko-farmaceutická lobby. Výsledkom jej aktivity je rozšírenie pochybností o význame Hcy, spochybňovaní teórie vzniku CCH a zatajovaní, že na CCH treba pozerať ako na choroby vznikajúce z nedostatku dôležitých látok, ktoré majú prichádzať do tela so stravou.

Výsledkom týchto snáh a uskutočnených vplyvov sú závažné chyby v činnosti zdravotníctva a jeho celkovo nepriaznivý stav. Jedným z cieľov činnosť Zväzu pacientov je tento stav zmeniť.

Powered by BetterDocs