Hcy objavil de Vigneaud v roku 1932 a opísal túto látku ako toxickú aminokyselinu. Zdá sa byť proti prírode, že v bunkách neustále vzniká látka, ktorá je vo zvýšenom množstve toxická do tej miery, že dokáže v krátkom čase zahubiť človeka.
Hcy sa vyskytuje v živých bunkách všetkých vyšších organizmov; bol nájdený aj v rastlinných a bakteriálnych bunkách. Biologický význam homocysteínu určuje jeho účasť v základných životných procesoch: v hospodárení kyslíkom (bunkovom dýchaní), v riadenej tvorbe energie, jej ukladaní a využívaní, ďalej v syntéze a recyklácii niektorých kľúčových metabolitov av rozmnožovaní buniek. Genetické naprogramovanie a regulácia týchto procesov spätnými väzbami sú ukážkou udržiavania stálosti vnútorného prostredia.
Významu, ktoré majú tieto procesy pre život, zodpovedajú svojou veľkosťou následky, ktoré plodia poruchy týchto procesov. Poruchy vznikajú z príčin, ktorým sa až doteraz neprisudzoval väčší význam. Dnes vieme, že problém civilizácie spočíva v tom, že ľudstvo postupne zmenilo skladbu svojej stravy do tej miery, že prestalo zabezpečovať zásobovanie buniek dôležitými mikronutrientmi. Hlavne chýbajú tie, ktoré sú nevyhnutné pre bezporuchovú metabolizáciu Hcy.
Podľa dnešných poznatkov je najviac viditeľný nedostatok kyselina listovej a pyridoxínu (B6), u vegetariánov a osôb s poruchou funkcie žalúdka je obvyklý nedostatok B12. Kyselina listová je dodávateľ dôležitých súčiastok, bez ktorých nemôže prebehnúť premena Hcy na neškodnú látku. Zostávajúce 2 vitamíny sú kofaktory enzýmov, ktoré túto premenu zabezpečujú. Bez kofaktora stráca enzým funkčnosť a tým klesá výkon biochemických procesov, ktoré tieto enzýmy riadia. V prípade Hcy to značí stratu schopnosti spracovať všetok Hcy, ktorý v bunkách vzniká. Nemetabolizovaný Hcy preniká do krvi, kde sa hromadia a začína jeho patologické pôsobenie. Tento stav nie je ničím iným, než chronickou intoxikáciou s ťažkými následkami.
Zvýšená hladina Hcy v krvi = hyperhomocysteinémia (hyHcy) vzniká menej často z genetických, hormonálnych alebo toxických príčin. Najčastejšie vystupuje hyHcy navodená civilizačnými zmenami v skladbe stravy. Ide o taký rozšírený jav, že postihuje v nejakej miere prakticky všetku dospelú populáciu a značnú časť detí a mládeže.
Veľkosť deficitu v zásobovaní buniek vitamínmi: kyselinou listovou a B6 sme overovali v roku 1999 na vzorke pražskej populácie s priemerným vekom 54,4 roka. Po podaní potrebne veľkej dávky menovaných dvoch vitamínov, doplnenej vitamínom B12, sme po ustálení hladiny na novej úrovni zaznamenali zníženie oproti pôvodnej hladine Hcy o 31,4%. Tento rozdiel vyjadruje ako veľkosť deficitu týchto vitamínov, tak aj zároveň mieru zvýšenia rizika KVO a ďalších CCH v neošetrenej populácii. Príčinou rozdielu hladín Hcy a zvýšeného rizika, ktoré tento rozdiel predstavuje, sú celopopulačne opakované nutričné chyby, ktoré budú vysvetlené na inom mieste. Ukázalo sa, že tieto chyby sú podkladom zdravotných problémov u väčšiny dospelej populácie.
Objav príčiny CCH odkryl nový pohľad do mechanizmov, ktorých ovplyvnenie sa využíva pri liečení chorôb. Poznanie účinku hyHcy na enzýmy a ďalšie zložky, zúčastnené v základných biochemických procesoch, bolo odhalením vlastných príčin vzniku ktorejkoľvek z CCH. Ak chce lekár liečiť kauzálne (postihovať liečením vlastnú príčinu choroby), musí vedieť zasiahnuť skutočnú podstatu ktorejkoľvek z civilizačných chorôb, a tá je v poruche metabolizácie Hcy.
Preto možno podľa súčasnej úrovne poznania uznať za kauzálne jedine také liečenie, ktoré, okrem potlačenia nepríjemných prejavov choroby, liečebne zvláda aj hyHcy podávaním deficitných vitamínov. Medzi kauzálne opatrenia patrí ešte enzýmová substitúcia (náhrada) enzýmov poškodených pri hyHcy a liečení porušených mitochondrií. Dostatočne bohaté zdroje enzýmov s potrebnou účinnosťou možno nájsť v kategórii potravinových doplnkov. Liečebná efektivita ich kombinácie s hlavnými nedostatkovými vitamínmi je nečakaná, je účinná väčšinovo a pomáha často tam, kde zlyhalo liečenie považované doteraz za štandardné. Popisované metódy nemožno považovať za prostriedky alternatívnej medicíny.
Vďaka objavu Hcy zisťujeme, že naši lekári v tejto chvíli liečia väčšinou nekauzálne. To vysvetľuje, prečo je práca nášho zdravotníctva tak málo efektívna vo vzťahu k vráteniu a upevňovaniu zdravia a tiež dovoľuje pochopiť, prečo je táto činnosť taká drahá a neekonomická. Je úplne mimo oblasti chápania, že rozhodujúci odborní aj úradní činitelia v zdravotníctve (av politike) idú v rešpektovaní záujmov farmaceutických firiem tak ďaleko, že dávajú prednosť zachovaniu ich ziskov pred celospoločenským záujmom mať zdravšiu populáciu a ekonomicky zdravé zdravotníctvo. Súdny občan si o ovplyvňovaní lekárskych i politických papalášov výrobcovia liekov určite myslí svoje.
Zdá sa, že sa ekonomika zdravotníctva už dostala na pokraj katastrofy a že je najvyšší čas prestať plátať diery a využiť možnosť systémového riešenia. Poznám jediné: zlepšiť zdravotný stav českej populácie využitím poznatkov, ktoré máme o Hcy vo vzťahu k CCH.
