Preskočiť na obsah

Experiment s myšími rajmi

existuje niekoľko štúdií a experimentov s myšami, ktoré naznačujú, že umelo udržiavané spoločenstvá v luxuse a komforte môžu viesť k degradácii a nakoniec aj k vyhynutiu. Jedným z najznámejších príkladov je tzv. „Experiment s myšími rájmi“ realizovaný v 60. rokoch minulého storočia americkým biológom Johnom B. Calhounom.

Tento experiment sa odohrával v laboratórnych podmienkach, kde Calhoun vytvoril umelo kontrolované prostredie pre populácie myší. Vytvoril komplexný systém farebných skriniek a trubiek, ktoré slúžili ako útočiská a územia pre myši. Tieto prostredia boli zásobené dostatkom potravy, vody a iných základných zdrojov, a poskytovali maximálny komfort pre myši.

Pôvodne sa zdalo, že tieto myši majú neobmedzený prístup k zdrojom a ich populácie rýchlo rástli. Avšak, s postupom času sa začali vyskytovať rôzne sociálne a behaviorálne problémy. V súčasnosti sa toto správanie označuje ako „behaviorálne sinkovanie“.

Myši začali prejavovať agresívne správanie, nešpecifické sexuálne správanie, zvýšenú agresivitu voči mláďatám a sociálnu izoláciu. Tieto problémy viedli k úpadku populácie a nakoniec k vyhynutiu, aj napriek dostatku zdrojov.

Hoci tento experiment bol realizovaný na myšiach, jeho závery boli často pripisované aj ľudskej spoločnosti. Ukazuje to, že prílišný komfort a luxus môžu viesť k sociálnym a behaviorálnym problémom, čo môže mať dlhodobé negatívne dôsledky na spoločnosť ako celok.

Okrem toho existuje aj niekoľko ďalších štúdií a experimentov, ktoré ukazujú podobné trendy v iných živočíšnych populáciách, čo naznačuje, že to nie je len fenomén spojený s myšami, ale môže byť všeobecným javom, ktorý sa vyskytuje aj v iných druhoch.

V experimente s myšími rajmi vykonanom Johnom B. Calhounom boli použité rôzne varianty, ale dva najznámejšie experimenty boli známe ako „Experimenty číslo 5“ a „Experimenty číslo 25“. Tu sú podrobnejšie informácie o každom z týchto experimentov:

  1. Experimenty číslo 5:
    • Experimenty číslo 5 boli realizované v rokoch 1968 až 1972 v Národnom ústave duševného zdravia v Marylande, USA.
    • Calhoun zriadil priestor s rozlohou 9,1 m^2, kde boli umiestnené myši. Tento priestor obsahoval 4 „apartmány“ a každý apartmán mal štyri komory pre spánok a potravu.
    • Na začiatku experimentu bolo do priestoru vložených 32 myší, 16 samcov a 16 samíc.
    • Myši mali neobmedzený prístup k vode a potrave a neboli vystavené žiadnym vonkajším hrozbám.
    • Populácia myší rýchlo rástla a dosiahla vrchol okolo 600 jedincov.
    • Postupne sa začali objavovať sociálne a behaviorálne problémy, ako sú agresia, teritoriálna agresia, hypersexuálnosť, apatia a sociálna izolácia.
    • Myši sa začali deliť na rôzne sociálne skupiny, ako sú dominantní a podriadení jedinci.
    • V roku 1972 došlo k úplnému zániku populácie myší v dôsledku sociálnych a behaviorálnych problémov.
  2. Experimenty číslo 25:
    • Experimenty číslo 25 prebiehali v rokoch 1976 až 1980 v Národnom ústave duševného zdravia v Marylande, USA.
    • Tentoraz bola použitá väčšia plocha, kde boli myši umiestnené v priestore o rozlohe 9,3 m^2 s 8 apartmánmi.
    • Na začiatku experimentu bolo do priestoru vložených 32 myší, 16 samcov a 16 samíc.
    • Opäť sa vytvorili podobné sociálne skupiny a problémy ako v predchádzajúcom experimente.
    • Populácia myší dosiahla vrchol okolo 2200 jedincov.
    • Napriek dostatku zdrojov a priestoru sa v roku 1980 populácia myší úplne vyčerpala a zanikla.

Pri oboch experimentoch boli myši rozdelené do rôznych sociálnych hierarchií, kde existovali dominantní jedinci, ktorí mali väčší prístup k zdrojom a mali väčší vplyv na ostatné jedince v kolónii. Títo dominantní jedinci sú niekedy označovaní ako „Narcisovia“.

„Experimenty číslo 5“ a „Experimenty číslo 25“ Johna B. Calhouna priniesli zaujímavé poznatky o správaní myší v umelo vytvorených podmienkach. Tu je podrobnejší opis správania sa „Narcisov“ a počet dní, kým zomrel posledný jedinec v každej z týchto štúdií:

  1. Správanie „Narcisov“:
    • „Narcisovia“ boli dominantní jedinci v populácii myší, ktorí mali väčšiu prístup k zdrojom, ako sú potrava a útočiská.
    • Títo jedinci sa často vyznačovali agresívnym správaním voči ostatným jedincom v kolónii a mali tendenciu monopolizovať zdroje.
    • „Narcisovia“ sa tiež mohli podieľať na tzv. „hypersexuálnom“ správaní, kedy sa snažili o párenie s čo najviac partnermi.
    • Vzhľadom na svoje dominantné postavenie mali „Narcisovia“ väčšiu pravdepodobnosť prežitia a mohli sa stať hlavnými vodcami kolónie.
  2. Počty dní do úplného vyhynutia:
    • V „Experimente číslo 5“ trvalo 600 dní, kým zomrel posledný jedinec v kolónii myší. Tento experiment prebiehal v rokoch 1968 až 1972.
    • V „Experimente číslo 25“ trvalo 1788 dní, kým zomrel posledný jedinec v kolónii myší. Tento experiment prebiehal v rokoch 1976 až 1980.

Tieto experimenty ukázali, že aj keď mali myši dostatok zdrojov a priestoru, sociálne a behaviorálne problémy, ako je agresia a hypersexuálnosť, nakoniec viedli k úpadku a vyhynutiu populácie. Dominantní jedinci, „Narcisovia“, zohrali kľúčovú úlohu vo vedení kolónie, ale ich správanie prispelo k sociálnym a behaviorálnym problémom, ktoré postupne viedli k vyhynutiu.

Tieto štúdie poukázali na dôležitosť sociálnej interakcie a prostredia pre správny vývoj a zachovanie druhu.

Záver

V skutočnosti sa možno v určitom čase môžeme cítiť ako tieto myši, ktoré sa zápasili so sociálnymi problémami a nakoniec vyhynuli. História nám ukazuje, že civilizácie ľudí v minulosti čelia podobným výzvam a mnohé z nich dokonca zanikli. Avšak, aj keď sme niekedy čelili úpadku, ľudstvo má schopnosť adaptovať sa, učiť sa zo svojich chýb a nájsť nové cesty k prežitiu.

Je v našej moci zvrátiť tento trend a vybudovať spoločnosť, ktorá sa postaví na základoch prírodných zákonov a zdravého ľudského vzťahu k prostrediu. Môžeme sa učiť zo skúseností minulosti a použiť ich na zlepšenie našej súčasnej situácie.

Napriek tomu, že sme premárňali čas, ktorý mal byť v našom prospechu, stále máme príležitosť zmeniť smer. Je našou povinnosťou poučiť sa z minulosti a usilovať sa o lepšiu budúcnosť pre seba a pre budúce generácie. S odhodlaním, spoluprácou a vzájomným porozumením môžeme vybudovať spoločnosť, ktorá bude odolná voči sociálnym a environmentálnym výzvam a ktorá bude žiť v harmónii s prírodou a s ostatnými členmi našej planéty.

Takže nechajme sa inšpirovať históriou a verme, že sme schopní zvrátiť trend úpadku a dosiahnuť trvalo udržateľný a zdravý život pre všetkých. Náš osud je vo veľkej miere v našich rukách a je na nás, aby sme ho formovali pre lepšiu budúcnosť.

Powered by BetterDocs