Zázrakom prírody sú sviežo zelené končeky konárov, ihličnanov z čeľade borovicovitých, lat. Pinaceae, ktoré sa objavia z jari do leta. Primárny metabolizmus smrekov je špecializovaný na rast stromu a sekundárny metabolizmus zabezpečuje jeho ochranu, veľmi zjednodušene povedané.
Vo výhonkoch sa ukladajú zásoby metabolitov primárneho aj sekundárneho metabolizmu. Vlastne, výhonky zhromažďujú v sebe všetky látky, ktoré sú potrebné pre prežitie stromu aj v naozaj ťažkých podmienkach, ako je sucho, požiar, či záplavy, veľké výkyvy teplôt, zemetrasenie, úder bleskom a iné. Stromy dokážu predvídať vývoj počasia na dlhú dobu dopredu. Podľa toho si aj vytvárajú zásoby, teda výhonky.
Smrekové výhonky obsahujú minimum vody. Aj preto dobre znášajú aj vysoké mrazy. SAKAI (ex. SCHMIDT-VOGT, 1989) uvádza, že u dehydrovaných výhonkov smreka je letálna hranica až pri -70°C. Táto informácia je dôležitá aj z hľadiska využitia mrazu, za účelom dlhodobého skladovania výhonkov.
Pozorný človek dokáže prečítať signály od výhonkov o nadchádzajúcom roku alebo si aspoň urobí predstavu o blížiacom sa lete. Zaujímavosťou je aj fakt, že konáre smrekov, z ktorých sme výhonky odobrali, do týždňa-dvoch vytvoria nové výhonky, no v omnoho väčšom počte. Samozrejme, len počas vegetačného obdobia. Teda stromu nijako neubližujeme, pokiaľ neberieme výhonky z vrcholovej ružice mladých stromčekov. To by deformovalo rastúci kmeň stromu do nežiadúcich tvarov. Pravda, ak nehovoríme o smrekovom živom plote.
Vo všeobecnosti, borovicovité ihličnany, lat. Pinaceae, môžu byť pre človeka toxické. Najmä tis je veľmi jedovatý. Na ostatné borovicovité máme akúsi toleranciu. Najmä na smrek obyčajný. Ľudia žijúci v prostredí hojného výskytu smrekov, znášajú jeho metabolity veľmi dobre. Nás zaujímajú predovšetkým smrekové výhonky, ktoré sa na jar tvoria na smreku obyčajnom, lat. Picea Abies, pôvodný karpatský fenotyp.
Ochutnávkou zistíme, či sme našli ten správny smrek. Výhonky musia byť kyselkavé a nie horké. Horké nie sú ani chutné a sú doslova nevhodné na sirup. Skúsenosťou zistíte, že nie je smrek ako smrek, aj keď na prvý pohľad vyzerajú rovnako. Zberačov až bolestivo prekvapí aj rozdiel v rozmiestnení ihličia pozdĺž konára a v pichľavosti ihlíc. Vhodné smreky nie sú také pichľavé a ich ihličie rastie po stranách vetvičiek, na rozdiel od nevhodného smreka, ktorému rastú ihlice dookola vetvičiek. Rozdiel je aj vo vzhľade samotných výhonkov. Tie nevhodné smreky majú výhonky tučnejšie, krajšie, ich špičky sú akoby pokryté svetlohnedou čiapočkou, ktorú tam zanechalo púzdro výhonku. Práve tieto čiapočky často signalizujú už na prvý pohľad, že ide o nevhodný smrek.
V našej zemepisnej šírke, okolo 48-ej rovnobežky je jarné vegetačné obdobie smrekov zhruba od začiatku mája, do tretieho júnového týždňa, v roku. Samozrejme, záleží to hlavne od počasia. Niekedy jar začína skôr a niekedy zase trvá dlhšie, niekedy oboje. Istých však býva v priemere 51 dní produkcie smrekových výhonkov, ročne. Keď je sucho stromy rýchlo spotrebujú zásoby, uložené vo výhonkoch a tieto rýchlo zdrevnatejú. Potom už na konzumáciu nie sú vhodné a ani na sirup. Keď veľa prší, smrekové výhonky rastú ako divé, ale majú len málo cukrov a sekundárnych metabolitov, ktoré sú pre človeka veľmi prospešné. Nakoniec, mokré výhonky nemožno nakladať na sirup, pretože splesnivejú.
Každý, kto už skúsil čo, to zo smrekových výhonkov vyrobiť, či len tak surové konzumovať vie, že najlepšie je zbierať výhonky z bočných vetiev stromov. Výhonky by mali byť suché, tučné, kyslastej chuti, ideálne v dĺžke 3 cm, v dobe od 1. mája do 24. júna. Jar nie je práve obdobím suchého počasia, takže každý pekný deň je potrebné využiť na zber. Ak nás zastihol dážď, výhonky musíme vysypať a rozložiť na plátno a presušiť. Na nakladanie na sirup nikdy nepoužívame mokré.
