Úlohou tohto článku je laický opis aplikácie génia prírody, v prospech človeka a životného prostredia.
Stručný prehľad sirupov dostupných na trhu
Vo všeobecnosti sa za sirupy považujú nealkoholické nápoje, ktoré vznikli tepelnou úpravou, najmä varením cukru vo vode, s pridaním špecifických rastlinných materiálov, či výťažkov. Tieto sirupy sú dochucované, farbené, čírené, sladené, stabilizované a konzervované chemickými látkami, stanovenými potravinárskymi normami. Všetky tieto sirupy sa vyznačujú vysokým obsahom sacharidov, vody a tzv. É-čok, teda aditív chemického pôvodu.
Existuje celý rad sirupov používaných pri výrobe potravín, ako napríklad:
- Glukózový sirup
- Kukuričný sirup
- Javorový sirup
- Vysoko fruktózový kukuričný sirup , široko používaný najmä v USA
- Zlatý sirup , vedľajší produkt rafinácie kryštalizovaného cukru
- Trstinový sirup vyrobený z cukrovej trstiny
Z ich zloženia možno pochybovať o nejakom prínose pre zdravie človeka. Štatistiky dokazujú vplyv, takto vyfabrikovaných sirupov, na prudkom náraste tzv. civilizačných, život ohrozujúcich chorôb. Dnes už možno otvorene hovoriť o závislosti na sladkostiach všeobecne, predovšetkým potravín s vysokým obsahom sacharózy. Od hamburgerov, zákuskov až po colové a izotonické nápoje. Cukor je dovolenou, no vražednou drogou dneška.
Samozrejme, že cukry, sami o sebe sú pre nás životne dôležité. Ako pre zachovanie zdravého rozumu a funkcionality tela, pre celý náš organizmus, avšak miera užitého je tým zaklínadlom. Metabolizmus cukrov v tele je vlastne tým najdôležitejším pre mozog. Svätým grálom metabolizmu je výživa mozgu vo forme toho najčistejšieho cukru, monosacharidu, D-galaktózy. Pokiaľ jej má mozog dostatok, „páči sa mu to“, čo oznámi uvoľnením enzýmov šťastia, ako opioidov a dopamínu. Toto je spojenie medzi pridaným cukrom a návykovým správaním.
Potravinársky priemysel, pomaly a nebadane dvíhal dávky sacharózy v potravinách nad zdravú mieru, až sa ľudstvo dostalo do závislosti na cukre. Výsledkom prílišného konzumu cukru je prudký rozmach cilivizačných chorôb fyzických aj psychických systémov človeka. Od obezity, kardiovaskulárne ochorenia, poruchy metabolizmu, až po depresie a mozgové príhody.
Naše fyto sirupy
a ostatné deriváty na ich báze, označujeme prívlastkom „fyto„, nie náhodou. Vyrábame ich z rôznych častí rastlín, čisto prírodnou cestou. Prostredníctvom fotozyntézy, teda slnečného žiarenia a repného cukru. Bez použitia tepelného spracovania, bez prídavku vody, či akýchkoľvek iných chemických látok, konzervantov, stabilizátorov, emulgátorov, farbív, ….
Pridaný repný cukor je vlastne zmesou dvoch cukrov, disacharidom. Skladá sa z jednoduchých monosacharidov fruktózy a glukózy. je však v procese vyzrievania rozložený procesmi fotosyntézy na jemné cukry, monosacharidy, fruktózu a glukózu, ktoré nepredstavuje takú záťaž pre metabolizmus. Na rozdiel od zložitého cukru, disacharidu, akým sacharóza je.
Na rozdiel od bežných sirupov na trhu väčšina sacharidov
Zrenie.
V priebehu niekoľkých týždňov, mesiacov, ba až rokov brečky sa metabolity rastliny zachytia do čírej tekutiny, všeobecne nazývanej sirup. Avšak tento sirup svojim zložením pripomína skôr nektár, ktorý predstavuje primárny produkt našej bezodpadovej výroby. Tieto produkty označujeme prívlastkom ich zdrojov, teda rastlinného pôvodu, „fyto“ a slovo „nektár“ definuje jeho kvalitu. Na rozdiel od bežných sirupov, neobsahuje vodu, preto je aj omnoho hustejší. Napríklad, Smrekový sirup je v ďalšom nami označovaný ako Smrekový fytonektár.
Fytonektár vzniká vďaka uvoľňovaniu stresových látok rastlín a elektrochemických procesov, počas prirodzenej fotosyntézy, priamo v prírode. Natlačením častí rastlín do uzavretej dózy, bez prísunu vody a vzduchu, pri dostatočnej teplote, nastaváva abiotický šok. Dochádza k reakcii, dočasným, negenetickým, odpovediam na stres, ktoré nazývame aklimácia.
Obranné mechanizmy rastlín na abiotický stres, zahrňujú nasledovné reakcie:
• tvorba stresových bielkovín,
• príjem, alebo syntéza osmoregulačných zlúčenín (soli, cukry …),
• syntéza zlúčenín znižujúcich bod mrazu vody (napr. glycerol),
• syntéza zlúčenín odstraňujúcich toxické látky (napr. organické kyseliny vyzrážajú hliník),
• odstraňovanie reaktívnych foriem kyslíka,
• zmeny hladiny hormónov a ultrazvukové odozvy
Fotosyntéza rastlín je veľmi zložitý proces, ktorý v procese zrenia nektáru funguje naďalej, ako pri zdravej rastline. Jednou vetou by sme ju mohli opísať ako proces, ktorý má za následok kumuláciu a premenu energie slnečného žiarenia v brečke a následné uvoľňovanie premenenej energie počas temnej fázy fotosyntézy. Takto sa získa potrebná energia na premenu zložitého na jednoduché.
Obranné mechanizmy rastlín a fotosyntéza spolu pôsobia tak, že stresovaná časť rastliny uvoľní bielkovinu, ktorej úlohou je hľadať kontakt s pôvodnou rastlinou. Hľadá zdroj živín a predovšetkým sacharidy. Tými sme ju bohato zásobili vo forme repného cukru, ktorý je vlastne zložený z fruktózy a glukózy. Označujeme ho ako disacharid. Rastlina k svojej výžive potrebuje jednoduchý cukor, preto je schopná v procese fotosyntézy, za spolupôsobenia stresových bielkovín, rozložiť repný cukor na jeho jednoduché zložky, monosacharidy. Bez použitia enzýmov, chemikálií, či tepelnej energie, pri dostatočnej dobe ožarovania slnečnou energiou dochádza k vzniku nektáru, ktorý už obsahuje sekundárne metabolity aj jednoduché cukry. Dodaný repný cukor sa však nepremení všetok a tak jeho nepremenená časť zostáva v nektári, aj v brečke. V konečnom dôsledku to vôbec nie je problém. Práve naopak, zostatková sacharóza dáva viaceré výhody a príležitosti ďalšieho použitia.
